Tvorca tohto vebu je: Mgr. Miloš Mesároš.

Vzdelanie: Vedecký smer chémia so zameraním na biochémiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
Najviac ma bavili prednášky biochémie (vedené prof. Ing. D. Podhradským), klinická biochémia, imunológia, mikrobiológia, hematológia, Fyziológia živočíchov a človeka, Molekulárna genetika, Biotechnológia.

Moja životná cesta.

Už na základnej škole ma začali veľmi zaujímať hlavne predmety ako chémia, fyzika, matematika a prírodopis. Prírodné vedy ma nielen bavili, ale som začal byť v tom aj dobrý. Dôkazom úspechu bola okrem dobrých známok aj moja úspešná reprezentácia ZŠ na okresnom kole v chemickej, fyzikálnej aj prírodopisnej olympiáde. V chemickej olympiáde som sa umiestnil na 2. miesto v okresnom kole.
Na prírodopisnú olympiádu som si vybral tému liečivé rastliny. Bola to vtedy moja obľúbená záľuba. Chytilo ma to cca vo veku 13 rokov v dôsledku množstva zdravotných problémov. Na zdravotné problémy som hľadal riešenia a jedným z nich boli aj liečivé rastliny. Začal som ich zbierať aj pestovať. Kupoval som atlasy liečivých rastlín. Dnes už mám početnú zbierku atlasov liečivých rastlín. Ich pestovanie a zber je stále jednou z mojich záľub. Presvedčil som sa, že liečivé rastliny sú účinné. Výsledok je však veľmi často dočasný a preto vyžadujú opätovné používanie. Na množstvo problémov aj tak nestačia. Postupom času som zistil, že množstvo problémov vyriešim efektívnejšie a hlavne mnohonásobne trvalejšie s trvalou zmenou travy. Pomocou usilovného hľadania a následného testovania rôznych výživových postupov sa mi začalo zdravie aj trvalo zlepšovať. Vo veku 15 až 17 rokov som bol triednym rekordérom v počte vymeškaných hodín hlavne vďaka častým angínam. Užíval som antibiotiká niekoľko krát v roku. Po pár rokoch zdravej výživy som nemusel užiť antibiotiká ani jeden krát za rok. Preto som sa začal intenzívne zaoberať výživou. Už v 90-tych rokoch som sa presvedčil, že množstvo rád neprináša výsledky, alebo dokonca spôsobuje viac skody ako úžitku. Množstvo rád prináša mizerné výsledky. A to som vtedy ešte nemal prístup k internetu. Teraz to je mnohonásobne horšie. Zistil som, že mi niekedy ani vysokoškolské vzdelanie nestačí na to aby som včas odhalil dezinformácie a nenaletel. Keby som však nemal prírodovedecké vzdelanie – naletel by som oveľa častejšie a možno by som nikdy nedosiahol ani polovičné výsledky.
Po škole som sa najpr dostal do potravinárskeho labáku, kde som si rozširoval vedomosti hlavne o potravinách.